Rekonštrukcia Bratislavského hradu

Hrad poznamenal zub času

Osemdesiatpäť metrov nad Dunajom sa týči Bratislavský hrad, už po stáročia neodmysliteľná súčasť panorámy mesta. Jeho súčasný obraz je výsledkom dlhodobého historického, architektonického a stavebného vývoja. Hrad zostal v podobe, v akej sa nachádzal po barokovej tereziánskej prestavbe, ktorú zničil katastrofálny požiar v roku 1811. Na dlhých 140 rokov zostala z neho ruina, ktorá postupne ďalej chátrala, pričom sa objavovali aj úvahy o jej zbúraní a nahradení novými objektmi. V rokoch 1953 až 1968 sa uskutočnila posledná rekonštrukcia hradu. Je preto pochopiteľné, že pri pohľade zblízka sa na ňom už čoraz zreteľnejšie prejavuje zub času.

Potrebuje novú tvár

S obnovou hradu sa začalo v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Jej prvú etapu, ktorá trvala približne 15 rokov, možno označiť iba za fyzickú záchranu objektu. Poznamenali ju obmedzené finančné možnosti vyplývajúce z politickej a hospodárskej situácie v štáte, ako aj nedostatok archívnych a terénnych výskumov.

Spolu so vznikom federálneho usporiadania česko-slovenského štátu sa po roku 1968 zmenili aj požiadavky na Bratislavský hrad. Stal sa miestom štátnej reprezentácie a aj Slovenské národné múzeum tu umiestnilo svoje expozície.

Spočiatku sa situácia riešila čiastkovými interiérovými úpravami. Začiatkom osemdesiatych rokov však prevládol názor, že vzhľadom na obmedzenia, ktoré poznačili prvú etapu rekonštrukcie, bude nevyhnutné, aby obnova pokračovala druhou etapou. Až realizácia tohto zámeru obnovy umožní dosiahnuť stav, ktorý by naplnil historický, štátno-reprezentatívny a kultúrno-spoločenský význam, ktorý si Bratislavský hrad právom uplatňuje aj v 21. storočí.

Cieľom rekonštrukcie po koncepčnej stránke je uviesť Hradný palác a celý areál do podoby, ktorá bude nadväzovať na poslednú barokovú etapu prirodzeného historického vývoja pred veľkým požiarom. Zároveň rešpektovať a zdôrazniť zachované historické hodnoty s dôrazom na najvýznamnejšie obdobia – Veľkú Moravu, stredovek a novodobú históriu.

Rovnako dôležitým zámerom je dosiahnuť, aby sa táto významná pamiatka stala podstatne atraktívnejšia pre návštevníkov hlavného mesta, a to so všestranným a celoročným využitím. Prispieť k tomu má predovšetkým otvorenie doteraz nesprístupnených historických priestorov, rozšírenie a skvalitnenie podmienok expozičnej a výstavnej činnosti Slovenského národného múzea, rekonštrukcia niektorých požiarom zničených častí hradu, zlepšenie infraštruktúry a parkovania.

Prioritou je rekonštrukcia Hradného paláca

Po ôsmich rokoch plánovania rozsiahlej rekonštrukcie sa v apríli roku 2008 začala jej prvá etapa – obnova Hradného paláca. Na projektoch jeho obnovy sa pracuje už od roku 2001, rekonštrukcia sa pre nedostatok finančných prostriedkov niekoľko rokov odkladala. Rekonštrukčné práce sa uskutočnia v celom rozsahu. Obnoví sa vonkajší plášť, nádvorie, ako aj všetky interiéry. Predpokladané náklady na komplexnú obnovu Hradného paláca, jeho priľahlých objektov, ako aj ďalších terajších a plánovaných objektov v areáli Bratislavského hradu, sú vo výške 126 miliónov eur (3,8 mld. Sk) vrátane DPH.

Ide o už schválené a ďalšie predpokladané náklady na stavebnú, technologickú časť, náklady na projekty, prieskumy, inžiniersku činnosť, mobiliár, expozičné prvky pre potreby Slovenského národného múzea, finančnú rezervu, ale aj celú sumu finančných prostriedkov už čerpaných na tento účel do tohto obdobia.

Realizácia celého zámeru bude však závisieť od priorít a možností štátneho rozpočtu a časovo sa odhaduje na niekoľko rokov.

Ťažiskom prác je obnova Hradného paláca, ktorý je vo veľmi zlom stavebno-technickom stave. Po jeho obnove budú verejnosti sprístupnené mnohé historické priestory donedávna využívané ako skladové alebo technické priestory. V suteréne sa plánuje umiestnenie expozície dejín Bratislavského hradu a budú sprístupnené aj originály nálezov z obdobia Veľkej Moravy. Prvé poschodie bude naďalej miestom štátnej reprezentácie, ako aj nových výstavných priestorov.

Ďalšia z mnohých noviniek bude využitie druhého poschodia, kde sa plánuje zriadenie hradnej obrazárne. Na treťom poschodí vznikne priestor na novú reprezentatívnu národnú historickú expozíciu Slovenska a prezentáciu ľudovej kultúry na Slovensku. Podkrovie sa zmení na verejnosti prístupné otvorené depozitáre Slovenského národného múzea a pod Čestným nádvorím Hradného paláca si svojich priaznivcov nájde lapidárium - výstava kamenných artefaktov. Známa expozícia Klenotnica ostane bez výraznejších zásahov, prejde len nevyhnutnou opravou s prihliadnutím na jej vek.

Technickou novinkou bude nový osobný výťah, ktorý zabezpečí bezbariérový prístup do všetkých častí paláca. Novú podobu dostane aj nádvorie paláca, kde budú fasády obnovené do historicky pravdivej podoby. Atrakciou pre návštevníkov bude aj pôvodná podzemná chodba, spájajúca Hradný palác s cisternou, ktorá bude obnovená a sprístupnená verejnosti.

Ožije celý hradný areál

Ťažiskom ďalšej fázy obnovy je rekonštrukcia ostatných objektov v areáli Bratislavského hradu, predovšetkým v jeho severnej časti. Magnetom na oživenie a zatraktívnenie areálu hradu bude pre návštevníkov Baroková záhrada, ktorá po veľkom požiari zanikla a ktorej obnova je plánovaná už dávnejšie. Pod záhradou je plánované vybudovanie jednopodlažnej podzemnej parkovacej garáže s kapacitou približne dvesto parkovacích miest s vjazdom zo Zámockej ulice. Podzemná garáž by mala pomôcť riešiť nedostatok parkovacích miest v okolí hradu. Slúžiť bude návštevníkom hradu, parlamentu a blízkeho okolia. Bez zabezpečenia parkovacích miest nie je možné areál oživiť a celoročne ho využívať na rôzne podujatia.

Obnova, či skôr znuvupostavenie, čaká na oranžériu z čias Márie Terézie. Ide o záhradný pavilón, ktorý bude v lete slúžiť na komorné spoločenské a kultúrne podujatia a v zime na prezimovanie teplomilných rastlín zo záhrady. S novým funkčným využitím pribudne v tejto časti areálu aj budova zimnej jazdiarne vo svojej historickej podobe. Pôjde o približne 42 metrov dlhú viacúčelovú sálu s kapacitou zhruba päťsto miest na sedenie. Bude celoročne slúžiť hlavne na kultúrne a spoločenské podujatia. V budove Severných hradieb budú vynovené výstavné priestory bašty Luginsland a parlamentnej knižnice. Alternatívou je možné rozšírenie doterajších ubytovacích kapacít pre potreby Národnej rady v prebytočných kancelárskych priestoroch.

Zmeny čakajú aj hornú Východnú terasu areálu hradu, kde sa plánuje zlepšenie prezentácie archeologických nálezov z veľkomoravského obdobia. Preloženie cesty na hranu svahu medzi hornou a dolnou terasou otvorí návštevníkom doteraz nepoznané pohľady na mesto a na palác. Do obdobia Veľkej Moravy spadá zámer sprístupniť a prezentovať verejnosti zvyšky drevo-zemného opevnenia, ktoré sa zachovali v priestore pod bastiónom Leopoldovej brány. Súčasťou obnovy bude aj nové osvetlenie Bratislavského hradu vrátane hradieb tak, aby sa stal dominantou nočnej siluety hlavného mesta.